Určite sa vám už doma stalo, že pri ukladaní vašej obľúbenej LP platne na tanier gramofónu ste si prezerali drážky a zamysleli ste sa nad tým ako vlastne prenoska z toľkých miniatúrnych drážok prenesie zvuk?
Predstavte si, že idea, ktorá stojí za celou touto technológiu je stará už viac než 140 rokov a vďačíme za ňu vynálezu T. A. Edisona, ktorý sa nazýva fonograf.
V tomto článku na našom blogu sa vám posnažíme čo najviac priblížiť proces prenosu zvuku z drážok vinylovej platne pomocou prenosky a pozrieme sa aj na takých „velikánov“ analógového sveta, ktorý stáli pri vzniku platní alebo prenosiek už od samého začiatku – spoločnosti Thorens a Goldring.
Ako mechanicky zaznamenať zvuk
V dnešnej dobe sú vlastne všetky moderné prehrávače hudby len „zjednodušené“ verzie klasických počítačov. Vaša hudba je v nich uložená v súboroch, ktoré obsahujú spleť rôznych dát uložených na nejakom druhu pamäte.
V prípade hudobných CD je spôsob uloženia hudby na samotnom disku v podstate veľmi podobný, dáta sú do povrchu disku „vypálené“ spôsobom, aby ich laser v mechanike dokázal prečítať podobne ako keby boli priamo na disku. Ako ale zaznamenať zvuk mechanicky? V dobe, keď Edison vynašiel svoj fonograf ešte ľudia o počítačoch ani o CD nosičoch nesnívali. Aj samotná elektrina v bežnej domácnosti bola dosť veľkým sci-fi.
Keď prebehnete prstami po železnom zábradlí, ozýva sa z neho zvuk. Keby ste vystriedali rôzne zábradlia, jednotlivé tóny budú odlišné. Pohybom prstov po zábradlí naň prenášate určitú kinetickú energiu. Tyčky zábradlia vďaka tejto kinetickej energii začnú vibrovať podobne ako píšťaly na organe, vďaka čomu sa dá do pohybu aj vzduch okolo týchto tyčiek a vzniká zvuk.
Prvé zvukové záznamy
Na princípe vibrácií fungoval aj prvý Edisonov fonograf, ktorý pozostával z valčeku pokrytého fóliou, na ktorom bola pripevnená tuba s ihlou pripevnenou o fóliu. Pri prezentácií tohto zariadenia Edison rozprával do tuby, ktorá koncentráciou energie jeho hlasu rozvibrovala ihlu a táto do valčeku vyryla drážky. Ihla sa pohybovala smerom hore a dole, čiže podľa hlasitosti, ktorou Edison rozprával bola drážka hlbšia alebo plytšia. Týmto spôsobom teda na valčeku vznikol mechanický záznam Edisonovho hlasu.
Pre prehratie tohto záznamu stačilo celý proces obrátiť naopak. Týmto spôsobom ihla začala snímať drážku a z tuby sa ozýval zaznamenaný Edisonov hlas.
Od predstavenia Edisonovho fonografu ubehlo len 6 rokov a vo švajčiarskom meste Sainte-Croix bola v roku 1883 založená spoločnosť Thorens, ktorá spočiatku vyrábala hracie skrinky a od roku 1903 prešla na výrobu fonografov.
V roku 1906 taktiež vzniká aj dnes už najstarší výrobca prenosiek do gramofónov, spoločnosť Goldring, ktorá bola založená v Berlíne v roku 1906 a venovala sa výrobe súčiastok pre rodiaci sa gramofónový priemysel. Celú históriu spoločnosti Goldring od jej vzniku až po dnešok si môžete prečítať v článku „Príbeh spoločnosti Goldring,“ ktorý sme na blogu publikovali minulý rok.
Príchod prvých vinylových platní
Prvá prezentácia vinylových platní v takej forme ako ich dnes poznáme prebehla v roku 1948, kedy spoločnosť Columbia Records odprezentovala prvú 12-palcovú vinylovú platňu v hotely Waldorf-Astoria v New Yorku.
Na toto predstavenie dostatočne skoro nadviazala už spomínaná spoločnosť Thorens, ktorá na trh už v roku 1957 priniesla model gramofónu TD 124, ktorý bol už v tej dobe označovaný ako HiFi prehrávač platní. Veľký úspech, ktorý tento gramofón zožal nasmeroval spoločnosť Thorens na dráhu, ktorej sa drží ako výrobca high-endových gramofónov až do dnešného dňa. Na našom e-shope nájdete v ponuke všetky modely gramofónov značky Thorens a ako oficiálny slovenský distribútor značky Thorens máme 90% produktov aj priamo skladom.
Určite neprehliadnite ani náš článok „Ako si vybrať gramofón,“ ktorý vám pomôže zorientovať sa vo všetkých parametroch a napovie vám aj, na čo si pri výbere treba dať pozor.
Doba už síce pokročila, ale základný princíp záznamu zvuku na vinylovú platňu sa veľmi od toho ako zaznamenával zvuk Edisonov fonograf nelíši. Zvuk je zaznamenaný v drážke, ktorá je na platni len jedna a tiahne sa od okraju až po stred. Šírka tejto drážky sa pohybuje v rozmedzí od 0,04 – 0,08mm v závislosti od úrovne signálu. Dĺžka celého záznamu na jednej platni, keby ho bolo možné vyrovnať a natiahnuť by mohla dosahovať až neuveriteľných 500 metrov.
Obe strany drážky platne (ľavá aj pravá) sú na seba umiestnené kolmo s vrcholom uhla na spodnej strane. Jedna strana drážky reprezentuje záznam z pravého kanála a druhá strana z ľavého. Veľkosť záznamu pre daný kanál sa môže pohybovať v rozmedzí niekoľkých mikrónov (tisícin milimetra) preto sú gramofóny také náchylné na akékoľvek externé vibrácie a rušenia, keďže na zosnímanie týchto veľmi malých nerovností je potrebné obrovská presnosť.
Snímanie drážok z platne pomocou prenosky
Záznam vyrytý do povrchu platne sa pri prehrávaní na gramofóne sníma pomocou prenosky. Na prenoske sa nachádza hrot, ktorý sa vďaka svojím malým rozmerom zmestí do drážky a môže ňou prechádzať. Vďaka nerovnostiam v drážke platne začne hrot pri prechode drážkou vibrovať a tieto vibrácie sa pomocou chvejivky prenášajú do telíčka prenosky, v ktorom nastáva premena mechanickej energie na elektrickú. V závislosti od typu prenosky môže premena mechanickej energie na elektrickú prebiehať tromi rôznymi spôsobmi:
- Prenosky typu MM sú zložené z dvojice magnetov, ktoré sa pohybom hrotu v drážke rozkmitajú a zmenou ich magnetického poľa sa v cievkach prenosky vytvára veľmi malé elektrické napätie.
- Prenosky typu MI fungujú na veľmi podobnom princípe ako MM prenosky s tým rozdielom, že miesto trvalého magnetu sa v prenoskách tohto typu využíva dočasný magnet, ktorý môže byť ľahší ako ten trvalý.
- Posledným typom sú MC prenosky, ktoré sú opakom MM prenosiek. Tu sa využívajú cievky, ktorých hmotnosť je omnoho menšia ako hmotnosť trvalých magnetov, vďaka čomu sú tieto prenosky schopné snímať aj tie najmenšie zmeny drážky s najväčšou presnosťou čo vo výsledku prináša omnoho viacej detailov vo výslednom zvuku.
Kompletný prehľad rozdielov medzi jednotlivými typmi prenosiek a aj prehľadnú porovnávaciu tabuľku všetkých modelov prenosiek značky Goldring si môžete pozrieť v našom e-shope.
Prečo je pri gramofónoch nutné použiť phono-predzosilňovač?
Kvôli fyzickým limitom LP platní je nutné samotný signál pre záznamom na platňu dodatočne upraviť tak, že úroveň nízkych frekvencií sa zníži a pri tých vyšších sa naopak zvyšuje. Krivka, ktorou sa táto ekvalizácia signálu riadi bola určená asociáciou RIAA pred mnohými rokmi. Ak ste už niekedy pripojili výstup z gramofónu priamo do zosilňovača bez použitia phono-predzosilňovača, určite ste si všimli, že výsledný zvuk bol veľmi tichý a veľmi tenký, bez akýchkoľvek basov.
Každý phono-predzosilňovač disponuje zabudovanou spätnou odozvou, ktorá zvyšuje úroveň basových frekvencií a vyrovnáva vyššie frekvencie na určitú úroveň, aby bolo možné dosiahnuť vyrovnanú reprezentáciu jednotlivých frekvencií. Vo phono-predzosilňovači sa taktiež signál zosilňuje, keďže pôvodný signál z gramofónu môže v niektorých prípadoch byť len na úrovni tisícin voltu. Z tohto dôvodu je nutné signál výrazne zosilniť, aby ho potom mohol od predzosilňovača ešte prebrať samotný zosilňovač.
Sami teda vidíte, že prenos signálu z platne nie je vôbec žiadna mágia. Spomeňte si však, keď znova budete na gramofón ukladať ďalšiu platňu, aký geniálny proces sa za tým všetkým ukrýva a s radosťou si užite svoju obľúbenú hudbu.
